Devin, prečo radšej neoddychuješ? Prečo nám to robíš? Keď už aj dlhoročný fanúšik krúti hlavou v priebehu celej hodiny trvania nového albumu, asi niečo nebude v poriadku s naším kanadským hrdinom. Veru tak, zaoceánska mašina sa definitívne pokazila. Klesá ku dnu, pasažieri na záchranných člnoch smutne spomínajú na dávno zašlé krásne časy. Len ten šialený strapatý kapitán si vo svojej kajute dlho a nudne brnká na zaprášených nástrojoch.

Kým pri albumoch, ktoré vyšli v posledných rokoch ako sólový projekt či pod hlavičkou STRAPPING YOUNG LAD – najmä vynikajúcom „The New Black“ – ešte mohli prichádzať na um argumenty súvisiace s istou rekapituláciou zaujímavej kariéry, miernym opakovaním sa, prípadne náznakmi samovykrádania, pri počúvaní čudesného diela s prečudesným názvom „Ki“ jednoducho absentuje akýkoľvek náznak rozumnej obhajoby. Toto naozaj nemôže brať vážne ani zhulený losos.

Devin Townsend je v roku 2009 smutným, unaveným umelcom bez nápadov. Prázdnota, umelecká púšť, bezduché prehŕňanie strún elektrickej gitary, španielky, basgitary, nudné hlasové cvičenia. Nechápem, prečo to niekto nahrával. Netuším, prečo to niekto vydáva. Snaha o zachytenie atmosféry dávnych hudobných krás ako „Biomech“ a „Terria“, pseudo-pinkfloydovské pasáže, country, tupé čriepky metalovej agresivity, imitácia Elvisa a popíku 60-tych rokov, jazzové pokusy – všetko bezzubé, všetko zle. Je to skutočne ten istý človek, ktorý vyrážal dych nesmrteľným monolitom „City“? Tento istý maník kedysi zložil pecky ako „Life“, „Traveller“ alebo „Bad Devil“? Ťažko tomu uveriť. A ešte ťažšie je predstaviť si, čo nás čaká na ďalších troch plánovaných štúdiových počinoch, ktoré majú nasledovať po tomto „čilautovom“ čude.